Chcel som sa zúčastniť misijného tréningu, ale moje rozhodnutie nabúravalo to, že som si hľadal prácu. Aktuálne som bol nezamestnaný. To bolo asi hlavným zdrojom obáv z účasti na evanjelizačnom tréningu, ktorý výnimočne nebol na druhom konci sveta. „Je to miesto, kde ma Boh v tomto čase chce?“ rozmýšľal som.
Spomenul som si, ako som pred časom poslal nejaký finančný príspevok jednému misionárovi, nech ho využije na dobrú vec. Napadlo mi, že keby som ho teraz mal, tak by som na tréning šiel. Ale vnútorne som tento myšlienkový pochod z princípu odmietol.
Na druhý deň som sa stretol s mojím ocom. Keď sme vyriešili aplikáciu, ktorá bola veľmi „vzdorovitá“ a nechcela fungovať, zrazu mi povedal, že pre mňa niečo mal, ale predal to, lebo sa mi viac zídu peniaze, ktoré mi dá…
…bola to presne tá istá čiastka, akú som ja dal tomu misionárovi! Chápete, že som dostal tú istú sumu, o ktorej som deň predtým rozmýšľal, že by som vďaka nej šiel na tréning? Náhoda? Nemyslím si 😇 Boh to videl.
A tak som sa prihlásil na misijný tréning a všetko dobre dopadlo. Suma za tréning sa mi vrátila stonásobne v dobrom jedle a zážitkoch 😉
Komentáre
Načítavajú sa komentáre…
Komentovať môžu prihlásení používatelia.