Svedectvo

Misijný tréning pt. 1 alebo „naj lekcia worshipu“

Rozhodol som sa ísť na misijný tréning, ktorý sa konal 700km od domova v malebnom mestečku. O tom, čo mi pri rozhodnutí pomohlo, napíšem svedectvo nabudúce. Tréning nebola misia samotná, ale zažil som tam niečo výnimočné v sprievode skutočných misonárok a misionárov. Táto časť sa bude venovať oblasti chvál a uctievania.

V tom čase mi trebalo cvičiť stupnice na gitare na skúšku v škole, ale gitaru som si nebral... Objednal som si teda takzvanú „vreckovú gitaru“, čo bola blbosť, ktorú som obratom vrátil. No gitara sa ku mne dostala. Požičala mi svoju domáca hudobníčka. To bolo od nej veľmi pekné. A prečo mi ju požičala?

Za prvé nie preto aby som hral stupnice a už vôbec nie preto, že by som hral lepšie ako ona. Gitara mi bola daná ako súčasť praktickej časti výcviku. Každý bol nejak zapojený... Jeden kamarát hovoril svoje svedectvo na verejnosti a bol to myslím ekvivalent toho čo som vystrájal ja v hudobnom tíme.

Doma ma v tom čase občas zavolali zahrať na elektrickej gitare. Potreboval som zoznam piesní týždeň dopredu aby som sa pripravil. Ale na tomto tréningu taká možnosť nebola a tak som po krátkom čase šiel za misionárom (ďalej len „OG“ 😀), moju pomyselnú ospravedlnenku von z tímu neprijal. V mene vyššieho dobra mi povedal, že problém nie je v rukách ale v hlave. A že by som mu oponoval... No stačilo mi, že som povedal svoj názor 🤷‍♂️

No a tak náš program pokračoval a zloženie chvalového tímu ostalo nezmenené. Inak veľmi cool ľudia a ich chvály boli výnimočné. O to viac, že worship líderka nehrala na gitare a ako gitarista som teda musel byť viac vnímavý aby som bol synchrónny s tým čo sa na pódiu a pod ním deje. Vcelku osviežujúce. Ale späť do môjho príbehu... Teraz sme v časti kde adorujeme Ježiša prítomného v oltárnej sviatosti na otvorenom priestranstve... Priestor má tvar kruhu a po obvode sú schodíky ktoré slúžia ako lavičky. Ľudia sa tam zastavujú. Niektorí sedia. Iní stoja so zmrzlinou. Je teplo. Medzi nimi sa pohybujú misionári a účastníci kurzu ktorí k nim v tom čase tiež patria a kto má chuť tak s nimi prehodí reč a pomodlia sa.
V strede drží kňaz oltárnu sviatosť a okolo nej sú hudobníci vrátane mňa. Hrám nesprávne akordy. Celkom určite, ale nikto to nepočuje kvôli nejakému problému s kombom. A tak prestávam hrať... Nechcem tam „len tak pózovať“. No OG mi energicky naznačuje, že mám hrať. Vlastne on hrá len tá gitara nie je akustická, ani elektrická ale air guitar 😎

A vtedy som si to uvedomil - som tu pred Ježišom, spievam mu, modlím sa... Modlím sa! Bol som tam od toho aby som sa modlil. A získaval územie pre Boha, ako zaznelo na prednáške s názvom „Worship ako zbraň“, ktorú sme mali pred touto udalosťou. A táto pravda ktorá zaznela v mojom vnútri mi priniesla novú slobodu. Odvtedy keď neviem akordy tak len spievam - no a čo... A necítim sa zle keď tam len stojím. Z nejakého dôvodu tam som a venujem sa tomu prečo tam som - modlitbe nech už má akúkoľvek podobu!

To sú také veci čo si nevymyslíš... 😇

Po tejto skúsenosti som sa vrátil domov a opäť ma pozvali hrať v miestnom spoločenstve. Nejaké dva alebo tri dni pred chválami. Bez váhania som súhlasil. Neviem sa vyjadriť k tomu ako to hranie vtedy dopadlo, ale misiu som pokladal za splnenú ✅

ps: tu sú chválové piesne ktoré sa hrali a spájajú sa mi so zážitkami z misijného tréningu - Waymaker, Praise, Our God, How great is our God, Built my life, You are my Father

(O-o)

Komentáre

Načítavajú sa komentáre…

Komentovať môžu prihlásení používatelia. Prihlásiť sa

Ďalšie svedectvá

Newsletter