Nezabudni

Počas letných prázdnin som právom zabudol, že som študent. Ale keď už som bol v štvrtom týždni semestra a každé ráno mi to prípomínal budík tak leto už bolo len to tam. Začali sa objavovať prvé náznaky, že keď niečo nezmením tak bude zle. A tým niečím mal byť práve časový harmonogram, ktorý by zahŕňal aj nejaké tie školské úlohy. To tiež znamená odniekiaľ ubrať a keďže som sa stále držal ,,letného režimu", tak som mal trochu výčitky. Boha som z toho začal vynechávať lebo som si namýšľal, že ho už nezaujíma čo ma baví.

Začal som sa cítiť akosi sám a ujmu utŕžila aj modlitba. Jeden obyčajný deň sa to začalo obracať. Vo vedeckej knižnici som si požičal knižku z technického odboru ktorá ma zaujímala... Keď som si všimol žltý lístok prilepený na jednej strane hrubej knihy tak som si prirodzene myslel, že si niekto niečo zabudol, ale pri bližšom pohľade som si prečítal rukou napísaný odkaz na ňom: „Ježiš Ťa veľmi miluje!“ Naplnila ma radosť. Volal som kamarátovi čo študuje ten odbor aby som sa o to podelil.

Viete, to, že som tento odkaz našiel práve v tejto knihe - rozumej v oblasti mojích záujmov kde sa akože „len flákam“ popri škole pre mňa veľa znamenalo. Začal som sa opäť rozprávať s Pánom Bohom o tých veciach. A teraz vidím, že bariéru medzi sebou a ním som si vytvoril len ja sám. Nie je viac dôvod sa pred Ním skrývať.