Píše sa 25. - 27. november. Piatok. V spoločnosti dvoch Krakowských skautiek a dvoch neznámych oproti sediacich ľudí cestujem vlakom cez 3 hodiny z Krakowa do Varšavy. Neverím. Oproti mne sedí hip-hop mladý týpek s flexou na hlave. Kecám takmer celú cestu. Vysvitlo, že je inžinier materiálov. Rok bol na Erazme v Španielsku a 9 mesiacov v Južnej Kórey. Okrem toho navštívil množstvo ďalších štátov kde bol na pracovných stážach. Je úžasné, že ak to čo máme naplno rozvíjame, a on mi bol toho dôkazom. Vedľa neho na konci cesty prehovorila aj ďalšia slečna a rozprávali sa o Ázii, a o tom kde on všade bol. Vysvitlo z toho, že slečna miluje Áziu. Rok dozadu bola v Indii a teraz o 5 dní mieri do Vietnamu a Kazachstanu. Vysvetlila nám, že nieje problém ísť aj na mesiac do Ázijských krajín, ak si každý mesiac odložíš po troške. Najdrahšia je letenka. Ostatné je obrovské dobrodružstvo. :) Za pre nás smiešne ceny ubytovania a jedla. :D
Vystupujeme z vlaku. Všade samá hmla. Trocha sme sa stratili, ale naozaj len trocha a naše batohy sme zložili v centre Alzhaimera. Parádny komplex. Pre tých, ktorí boli z ďaleka a zrazu sa ocitli vo Varšave, bola možnosť ubytovať sa tu zdarma.
Skrátene. Super ľudia so super skúsenosťami, ktorí majú skauting v krvi. Kopu skautských párikov, čo myslím, že je perfektné ak ľudia, ktorí zdieľajú rovnakú cestu srdcom sa dajú do kopy.
V tento istý víkend, keď som vo Varšave na FSE skautskom fóre mladých, môj brat Lukáš sa nachádz v Bratislave na školení FSE pre najmaldších (žltú kategória), a môj brat Marek získava nové dojmi v hlavnom meste kresťanských rómov v Čičave na skautskom FSE tábore Prešovského oddielu. Povedal som im aby dokumentovali a nahrávali odpovede respondentov na tému: ,,Čo je skauting pre teba?" Táto myšlienka ma v sobotu ráno podnietila k serióznemu tvoreniu reportáží a získavania dojmov z tejto perfektnej akcie. Momentálne som vo fáze strihaní videí a teším sa na výsledok.
Veľmi ma k tomu povzbudila aj druhá prednáška svetoznámeho filmového kritika Dr. Michała Oleszczyka. Ten rozpovedal svoj životný príbeh o vášni k filmu a písaniu filmových kritík. Na počiatku však bola láska mamy, ktorá syna už od školy podporovala v jeho nadšení, a vždy keď bol nový film na svete povedala mu to, pripomenula mu, podporovala ho. Už v stredoškolských časoch písal recenzie, a jeho mama vedela, že si to nemá nechať len pre seba. Podporovala ho v tom aby posielal svoje recenzie do magazínov zaoberajúcich sa svetovým kinom. Internet nebol. Konal takto 5 rokov bez toho aby zaznela nejaká odozva z druhej strany, až raz zasielal esej o ktorej si bol vedomý, že na jeho vek, sa mu obsah práce skutočne vydaril. A bola to pravda. Z Varšavského kinematografického magazínu mu zavolali. ,,Už roky si čítame Vaše práce, páčia sa nám, ale to, čo ste poslali naposledy je vynikajúce a chceli by sme to publikovať." Vďaka piatim rokom mravenčej práce, už ako prvákovi, keď začal študovať kinematografiu, bola jeho kritika uverejnená v cennom magazíne. V roku 2012 ho kontaktoval Roger Ebert. Roger bol prvou osobou od ktorej chceli tvorcovia svetového kina vedieť názor, keď prišiel na svet nový film. Michał od neho dostal email, v ktorom stálo: ,,Michał. Veľmi sa mi páčia tvoje texty. Veľmi sa z teba teším. Chcem aby si u nás publikoval.´´ Tento moment otočil celý jeho život.
Rogert Ebert - trailer - life itself
Ale poďme po poriadku. Keď Michał študoval kinematografiu, v roku 2006, profesor položil otázku. V Krakowe sa momentálne nachádza starší pán John, ktorý je vicekonzulom USA. Vždy keď je premiéra, ide do kina, a má pre film veľkú vášeň. Má však jeden problém. Keďže je v Krakowe nový, a je tu len krátko, potrebuje niekoho, no nemá sa s kým o filmoch porozprávať. Kto z Vás by chcel ísť? Nato sa v triede kde bolo cez 40 študentov zdvihla jedna ruka. Michał Oleszcik sa s ním stretol 4 krát v kine, a potom spoločne rozprávali na káve o tom čo videli. Tento pán mu povedal: ,,Keď raz budeš v New Yorku kontaktuj Dana." Michał vtedy nemal ani poňatia, že raz bude v USA, no John mu povedal: ,,Keď budeš v New Yourku ozvi sa mi a ja ti s ním dohodnem stretnutie. Je to režisér, jeho poznanie ťa bude určite zaujímať." A skutočne Michał sa dostal cez štipendium do USA, kde stretol Dana, človeka absolútnej pamäte. Tento pán si vedel do detailov vybaviť scény filmov, ktoré videl aj pred dvadsiatimi rokmi. Bez urážky, no jeho vedomosť o filme presahovala všetkých profesorov, ktorých mohol pred tým stretnúť. Keď tak spolu debatovali Dan mu povedal: ,,Počúvaj, keď raz budeš v Chicagu musíš stretnúť Kevina, lebo on je veľmi dobrý filmový kritik, a jeho vedomosť ťa bude určite zaujímať.´´ Michał nemal ani poňatia, že raz bude v Chicagu, ale skutočne. :) Takto postupne spoznal ďalších 4 ľudí, ktorí ho niekam posunuli. Až prišiel rok 2012 a email od Rogera Eberta najväčšej osobnosti svetovej kimematografie všetkých dôb.
Ale na počiatku celého kolobehu bola zdvihnutá ruka. Tá zmenila celý jeho život.
Michał zanechal pre všetkých nás odkaz: ,,Veľmi dôležité je mať dar práce. Čokoľvek ťa baví, konaj to naplno. Neboj sa. Nemusíš vidieť hneď ovocie. Je dôležité obklopiť sa ľuďmi ktorí ťa budú v tvojom sne podporovať. A na čo nesmieme zabudnúť, je nebáť sa príležitostí. Nikdy neviete z ktorých situácií vo vašom živote, alebo z ktorých vašich rozhodnutí, kedy radšej poviete áno ako nie, sa začne vo Vašom živote niečo veľmi, veľmi cenné. Nie každé dvihnutie ruky ktoré som v živote spravil ma niekam posunulo. Ale jedno konkrétne, zmenilo môj život." :)
Komentáre
Načítavajú sa komentáre…
Komentovať môžu prihlásení používatelia.