Vytriezvenie

Jeden môj známy žije blízko oblasti ktorá bola sužovaná vojnou. Polorozpadnuté budovy ktoré boli terčom útokov naďalej držia svoju pozíciu ná území zívajúcom prázdnotou. Takmer by sa dalo nazváť územím patriace nikomu. Nebol som tam, ale atmosféra videí  natočených v tom meste hovorí jasnou rečou - Niečo hrozné sa udialo a životu sa tu viac nepodarilo vrátiť sa do starých koľají. Zub času však spravodlivo prežúva a trávi aj to. Neklamným znakom je možno prítomnosť turistov.

,,Bol si tam? spýtal som sa keď sme vyčerpali potenciál ďalšiej z mnohých tém v ten večer. Neviem odkiaľ prichádzali a kam smerovali. Opýtal som sa to rovnako ako by som sa spýtal: ,,Bol si už na Spišskom hrade?” - ,,Nie,” znela odpoveď. Nasledoval nádych pred ďalšou časťou výpovede. ,,Nebol, nemám dôvod tam ísť,” schladil nadšenie dobrodruha. ,,Keď sa tým smerom pozriem z okna svojej pracovne tak si hovorím: To sú skutočné problémy.”

Mávol potom rukou nad ostatnými záležitosťami. Symbolicky ich zmietol zo stola. Mal pravdu a ja som to vedel. Áno, na tom stole by mohli byť všetky naše starosti toho dňa. Týždňa a tak ďalej. Pomyselný stôl ostal prázdny. Čerstvý vietor z neho sfúkol čo sa dalo a to čo ostalo nebolo pri pive v tú chvíľu podstatné.