Za desať šesť, večer, idem a potom vchádzam dnu a sadám si do lavice v našom kostole. Všetko to pripomína už dobre známe nedeľňajšie zhromaždenie veriacich na svätej omši. Ja sa zúčastňujem raz tu v našej farnosti, inokedy v meste... Podľa času. A predsa mám pocit, že dnes som ako sa hovorí - v správnom čase na správnom mieste.
Zvlášť ma z kázne oslovili tieto veci:
- „Deti majú sny aby ich mohli v dospelosti uskutočniť. Nič nie je náhoda."
- Modlitba - modlime sa a chcime veľa, Pán Boh nedáva tým, ktorí nemajú záujem.
- Nerezignujme. Povolanie byť svätý je tu pre nás. Byť svätý znamená robiť to pre čo sme boli stvorení. Nie som si istý či to bolo takto, ale odkaz je jasný a to, že sme pre niečo stvorení, povolaní. Ako príklad slúžiaci kňaz uviedol príbeh, ktorý hovorí o kráľovi Henrichovi:
Raz večer sa jedna jeho manželka pozerala cez okno s povedala: „Pozri sa, aké krásne hviezdy.“ No on jej odvetil: „Zatiahni okno, nie sú pre nás.“ Bol na tom dosť zle lebo opustil cirkev, niekoľkokrát sa oženil a niektoré ženy dal popraviť. Na tom čo povedal vidno rezignáciu a možno už aj trochu pokoru.
Ako si predstavuješ svoje vnútro? Svieti svetlo alebo máš zatiahnutý záves? Myslíš si, že TO nie je pre teba?
A ešte pomimo - Blahoslavení tichý - tí, čo nešomrú
Komentáre
Načítavajú sa komentáre…
Komentovať môžu prihlásení používatelia.