Zo školských lavíc

Na začiatok by som rád povedal to, že svedectvá tipu modlil som sa a dostal som na skúške za A sa mi nezdali dôveryhodné. Keby to bolo niečo ako - učil som sa celý týždeň v jednom kuse tak by to bolo tiež podozrivé , ale malo by to logiku. A zrazu prišiel rad aj na mňa a zmenil som svoj postoj.

Pripravoval som sa na zápočet z matematiky na konci druhého ročníka VŠ. Musel by som poriadne zaloviť v starých poznámkach a pamäti aby som vám napísal aký typ príkladu som práve riešil. Pamätám si však, ako som nevedel v spleti čísel nájsť súvislosti a správny postup riešenia. Presedel som pri tom celý deň. Večer som šiel vonku na prechádzku a zobral som si ruženec. Modlil som sa za to, aby mi s tým Pán Boh pomohol keď som sa už učím. Po príchode domov som si opäť sadol k tým príkladom a prišiel som na tie kroky vedúce k riešeniu... Všetky príklady v kapitole som vypočítal bez chyby!

Na druhý deň mi v škole spolužiak vysvetlil ďalší typ prikladov. Ostatní sa uškŕňali lebo vyzeralo komicky ako to deň pred zápočtom riešime doslova na kolene. Mne však jeho vysvetlenie veľmi pomohlo. Z toho zápočtu som potom dostal plný počet bodov! Možno si poviete, že som ten typ čo vždy hovorí, že nič nevie a nakoniec odchádza s najlepším hodnotením, ale žiaľ to nieje môj prípad. V celkovom hodnotení som nakoniec dostal C zo skúšky. Ukončiť matematiku s touto známkou som považoval za nevídaný úspech.