Keď sa neskryješ

Spontánne som sa rozhodol, že pôjdem s kamarátom do Košíc. On sa vracal domov a mne sa ešte nechcelo. Z domu som si len zobral PC, že niečo porobím v Kávach sveta a gitaru. S gitarou som sa chcel niekde vonku skryť a čosi pocvičiť. Iný plán som nemal.

To skryť myslím naozaj vážne. Spýtal som sa kámoša kde sa môžem zašiť a spokojne hrať a on ma zaviedol na cestu po ktorej som ďalej kráčal až som sa dostal na lúku. Chvíľu som tam zmätene chodil kým som si našiel miesto pri strome. Mojej pozornosti neušlo, že v diaľke odchádza chalan a kým som naladil gitaru tak sa vrátil. Na jeho otázku či poznám chvály som zo žartu povedal, že nie. Potom mi zahral také čo som nepoznal a ja jednu čo on poznal - Aj keby nekvitol fík. Bol zo zboru AC. Mal 16 a volal sa Marko. Čau Marko keby náhodou... 😁

Bolo to fajn nakoľko by sme sa inak nestretli a takto sme sa mohli kamarátsky porozprávať a obohatiť. To je môj uhol pohľadu. Bolo to pre mňa nezvyčajné zvyčajné stretnutie s niekým kto kráča za rovnakým cieľom. Pamätáte sa ako som písal, že som sa chcel skryť? Niekedy to nevyjde. A keby to nestálo za to tak o tom nepíšem 🙂