Stratený kľúč

Moja nočná služba sa už mala skončiť iba pokojným čakaním. Niečo ako odpočívaj v pokoji kým ťa vystrieda kolega... Mal som dobrý pocit, že je všetko na svojom mieste. Žiaľ len skoro všetko. Chýbal mi jeden veľmi dôležitý kľúč s čím som si hneď nerobil ťažkú hlavu, ale napätie sa časom stupňovalo.

Hľadal som ho na podlahe a aj vonku. Už som nevedel kudy-kam a tak som si spomenul na svätého Antona, ktorý je patrónom stratených vecí. Moja babka má zaužívané modliť sa k nemu v podobných situáciach a od nej som sa o ňom dozvedel. Za opýtanie nič nedáš: „Tak kde je ten kľúč?! Svätý Antón prosím pomôž mi“, znela moja prosba. A čo by ste stihli povedať popokapetepetl tak som ho našiel. Keď som ho išiel dať namiesto už ako čerešničku na tortu tak som si uvedomil, že modlitba zabrala.

Nedá mi nenapísať a nespojiť  jedno s druhým lebo sa mi takejto pomoci nedostalo prvýkrát