|
Meno Tomáš Cmar sa mi dostalo do uší pred pár rokmi v súvislosti so službou zdravotníka na letnom tábore. Dnes o ňom viem, že je profesionálnym hasičom záchranárom.
Pochopiteľne sa pri tomto bode v tematicky orientovanom newslettri zastavíme. Tento rozhovor je viac osobný napriek tomu, že povolanie záchranár je tiež zaujímavé samo o sebe.
Čau Tomáš! Priznám sa, že sa zvyknem ukľudňovať frázou: „Nejde o život.“ V tvojom zamestnaní však neraz o život ide. Ako na teba vplýva táto skutočnosť v práci a mimo nej?
Nejde o život, nejde o nič ☺ Blikajúce majáky a zvuk sirény z diaľky prináša „volajúcemu“ o pomoc nádej a úľavu, že jeho záchrana je blízko. Hovorí sa, že: „Budúcnosť je v našich rukách“, ale mať cudzí život (zdravie) v rukách je veľká zodpovednosť za to najcennejšie čo sme dostali od Boha. Život máme len jeden a preto musíme každý deň prežívať ako keby mohol byť ten náš posledný. Veď nevieme dňa ani hodiny...
Čo u teba predchádzalo rozhodnutiu pre toto povolanie?
Študovať urgentnú zdravotnú starostlivosť som sa rozhodol s odstupom času ako 26 ročný. Pre niektoré životné povolania treba jednoducho dozrieť, mať túžbu niečo v našom zdravotníctve zmeniť k lepšiemu a hlavne začať od seba.
Aké vedomosti či vlastnosti by si odporučil rozvíjať budúcim záchranárom?
Budúci záchranár by sa nemal báť rozvíjať svoje zdravotnícke zručnosti, chcieť sa neustále vzdelávať a nenechať sa znechutiť systémom, ktorý funguje v našom zdravotníctve.
V čom ti pomáha viera pri výkone tvojho povolania?
Väčšina záchranárov verí a snaží sa pomôcť pacientovi za každú cenu. Niekedy sú zranenia, alebo ochorenie pacienta tak vážne, že naše medicínske snaženie už prestáva byť účinné. V mysli mi vždy ostáva iba strelná madlitba: ,,Pane, nie moja vôla ale tvoja vôľa nech sa stane. Príjmi jeho dušu Pane. AMEN.
Ďakujeme za tvoj čas! Pomodlime sa aj my za Tomáša teraz 🙂
PS: staré newslettre sú dostupné na tomto odkaze
|