|
Dobre si pamätám keď sme sa s kamarátom Adamom lúčili na začiatku jeho cesty do Karagandy. Odvtedy prešli necelé dva roky a preto bude lepšie keď dáme slovo hneď jemu :-)
Čau Adam, čo robíš v Karagande a ako dlho tam si?
Serusky. V Karagande všetko možné. Rozdelil by som to na 2 oblasti.
Fyzická práca - Zahŕňa údržbu centra. Obrovské centrum má 3 poschodia plus
suterén. Plno dverí kde sa zámky veľmi rady kazia. Potom káble sa rady nechávajú meniť.
A hlavne skrutky treba všelikde priskrutkovávať. Jedným slovom som ako ujo školník. No a
ešte v zime kúrime uhlím, takže si každé dva týždne prehadzujeme 10 ton uhlia. Najviac
super je to, že môžem šoférovať. Jazdím kade-tade do obchodov, na návštevy a letiská. K
fyzickej práci počítam aj obsluhovanie zvukovej techniky. Vzhľadom na všetky akcie ktoré ďalej spomeniem
je naša aparatúra dosť používaná. Takže niekedy si ešte aj pájkujem kábliky.
Duchovná služba - Tu je to obšírne. To čo mne Boh daroval v živote, to ako ma vychovával,
skúsenosť akú mám s Ním a s Cirkvou tak toto všetko si On používa akosi bez môjho
úsilia. Je to tým, že žijem s týmito nádhernými ľuďmi. V stredy máme stretnutia spoločenstva a
prechádzame formáciu učeníkov. Sem-tam na mňa príde rad a mám tému. Tu sa modlíme
a trénujeme v prorockej službe. V piatky máme po Svätej Omši chvály na ktorých sa modlím
vlajkami a tancom. Tiež máme modlitby za chorých. Nedeľa je najvyťaženejší deň. Po
omši je čajovňa. Stretko s mladými kde môžu prichádzať nový a po ňom máme buď biblický
kurz alebo Alfa kurz. A medzi tým ešte rôzne duchovné obnovy a osobné rozhovory.
A ešte sme tam tím a my sa buď rozprávame, smejeme, hráme alebo modlíme. No a ja
si ešte pískam pri práci. Takže celkovo moja práca trvá od deviatej do polnoci..
V Karagande som 16 mesiacov. Ale letí to rýchlo.
Kto ťa inšpiroval ísť na misie?
Boli to príklady ľudí ktorí na slovensku dali svoj život a čas Bohu aby cez nich mohol
konkrétne konať v cirkvi a pre ľudí ktorý ešte nestretli Ježiša. Muži a ženy v spoločenstve
ktorí mali hlboký vzťah s Ježišom a prinášali jeho pravdu do životov ľudí. Tiež Pátri
Redemptoristi a Augustiniáni.
Ako dlho trvalo kým si sa rozhodol ísť a aká bola tvoja príprava?
Nikdy som nemal túžbu ísť do zahraničia. Chcel som maximálne niekde na
Slovensku dať čas Bohu aby si ma používal pre evanjelizáciu. Z ničoho nič mi sestra
Helena napísala v marci 2016: „Adam chceš prísť na misie do Kazachstanu na rok?“ A ja som odpovedal, že
reku hej. Volala ma aby som prišiel v to lete no ešte som mal rok na výške pred sebou. Do
decembra som si dal čas rozhodnúť sa či pôjdem. Po rozhodnutí som sa začal efektívne
venovať ruskému jazyku. Za 2 dni som sa naučil azbuku a bol som na 3 hodinách ruského
jazyka. Učitľka sa smiala zo slovenkého jazyka a ja z ruského. Musím podotknúť - veľmi mi
to pomohlo. Keď som prišiel do Karagandy nemal som problém s komunikáciou. V marci
ma tam zo spoločenstva zobrali na výkendovku. Potom som už mal konkrétnu
predstavu kam idem. S Bohom som viedol rozhovor asi v takom duchu, že mu ďakujem za
príležitosť. Dôverujem mu, že to bude čas keď ma bude vychovávať.
Za čo sa v Karagande modlíte?
Ľudia tu prežívajú rovnaké smutné aj radostné situácie preto ak sa modlíme za
konkrétnych ľudí často sa modlíme aby človek dokázal odpustiť, prijať lásku Boha, vidieť
Božie sprevádzanie vo svojom živote, aby dostal silu a odvahu konať konkrétne
rozhodnutia a kroky. Tiež sa modlíme aby ľudia rozpoznali vo svojom srdci túžbu po Bohu,
aby si všimli vo svojom srdci to prázdne miesto ktoré Boh túži zaplniť. Modlíme sa za
obnovu rodín, úcty vo vzťahoch a aby ľudia mohli dospieť do plnosti Kristovho veku.
Ďakujeme, že si si na nás našiel čas a prajeme ti všetko dobré!
|